Prison Phoenix´s World

Je paradoxné, koľko toho mám na srdci a neviem ako začať, koľko vecí by som chcela povedať, napraviť, zmeniť, no nenachádzam správne slová. A vlastne, načo sú slová? Majú príliš malú moc, máločo zmenia, obzvlášť ak sú to prázdne slová, sľuby, ktorým sa po čase naučíte neveriť. Slová nie sú činy, toť je veľká pravda, až na to že sa nám ľahšie vraví než činí. Taký čin je veľký záväzok, veľa toho ovplyvní. Môže veci zlepšiť, alebo úplne pokaziť. Asi preto sa veľmi nečiníme....hold česť výnimkám. Kde chýba čin, dáme slovo, predsa také prázdne miesto by vyznelo trápne.

Lezie mi to na nervy, nenávidím tie výhovorky, prázdne slová, tak slabé, že ich odveje ten najmensí vánok. Nenávidím, keď nemôžem nič spraviť. Sú veci, ktoré nezmeníme a práve toto je na živote také otravné. Ale prečo si kaziť náladu? Dnes nie, dnes sa nechcem trápiť, vecami, ktoré pokazili iní, dnes sa mi nechce robiť veci, ktoré by mala dospelá žena. Dnes chcem byť dieťaťom, no, možno preháňam, tínedžerom, ísť vonku a baviť sa.

Vtipné....i tak by som toho nebola schopná, niekedy zabudneme, čo je to baviť sa. Pretože realita visí nad nami ako temný mrak a nikdy nám nedovolí zabudnúť. Nie, tie oči, slová a obzvlášť to, čo zanechali v nepoškvrnenej duši dieťaťa....je to večná pripomienka, ťarcha, ktorejk sa desíte celý život. Keď rodičia všetko pokazia. Je jedno ako ďaleko budem, vždy sa budem obzerať za seba.

Ktovie prečo verím, že keď odídem všetko sa zlepší, možno je to tým, že na dialku sa nedá ublížiť. Ešteže príde čas, keď rodičia strácajú moc nad deťmi. Vraj prežívame najlepšie roky života, že oni by si to s nami hneď vymenili, veď čo je naša starosť? jedine chodiť do školy a učiť sa...bla bla bla....zdá sa mi, že sú ešte naivnejší ako ja.

Môj čas vypršal.....povinnosti proste nepustia.....bude to dlhá cesta...presne viem čo ma dnes čaká a nechce sa mi zase do boja. Proti rodičom sa nedá bojovať, vždy budú mať navrch....jediná nádej je dospieť s dúfať, že budeme iní....

Veľa šťastia, stavim sa, že si to vraveli aj oni....no ubehlo toľko času, že zabudli, to preto si neuvedomujú, že história sa opakuje. Vždy